Štítna žľaza, malý orgán, veľké problémy

Štítna žľaza je najväčšia žľaza s vnútorným vylučovaním. Váži 20 - 25 g. Nachádza sa na prednej strane krku, pred hrtanom. Má tvar podkovy, pričom jej pravý a ľavý lalok spája úžina.

Ako jediný orgán v tele, štítna žľaza zachytáva v krvi jód. Používa ho pri tvorbe svojích hormónov - tyroxínu a trijódtyronínu, ktoré skladuje a vylučuje priamo do krvného obehu. Oba tieto hormóny ovplyvňujú nielen okysličovanie tkanív a získavanie energie pre činnosť všetkých vnútorných orgánov, ale aj naše duševné sily.

Hormóny štítnej žľazy ovplyvňujú činnosť takmer všetkých hormónov. Ich dosah na funkciu celého organizmu je obrovský:

• zasahujú do metabolizmu sacharidov, bielkovín a tukov,
• ovplyvňujú hospodárenie organizmu s vodou a so soľami,
• dohliadajú na dozrievanie centrálneho nervového systému (najmä v období vnútromaternicového vývoja) a rast celého organizmu,
• spolupracujú na produkcii tepla a termoregulácii,
• stimulujú krvotvorbu,
• ovplyvňujú respiračný (dýchací) systém.

Choroby štítnej žľazy

Choroby tohto druhu patria u nás k najčastejším ochoreniam žliaz s vnútorným vylučovaním. Často ide o autoimunitné poruchy, pri ktorých zohráva rolu interakcia medzi genetickou výbavou človeka a vonkajším prostredím (80 % porúch štítnej žľazy spôsobujú genetické faktory, 20 % je vplyv vonkajšieho prostredia). Aj tehotenstvo môže ovplyvniť niektoré choroby štítnej žľazy, preto je medzi pacientmi viac žien, než mužov.

Chorá štítna žľaza síce málokedy priamo ohrozuje život postihnutého, ale často zapríčiňuje vážne duševné poruchy, či poruchy srdca a ciev. Napr. poruchy srdca má 20 - 50 % pacientov so zvýšenou funkciou štítnej žľazy.

Čo škodí štítnej žľaze:

• fajčenie,
• stres,
• nedostatok jódu a selénu,
• nedostatok spánku,
• poškodenie niektorými liekmi (obsahujúcimi sulfónamidy, salicylany, nesteroidné protizápalové lieky, psychofarmaká a iné),
• rádioaktívne žiarenie,
• vírusové a bakteriálne infekcie.

Najčastejšie ochorenia štítnej žľazy

Struma

Za normálnych okolností nemožno štítnu žľazu ani vidieť, ani nahmatať. Zväčšená štítna žľaza "vyduje" prednú stranu dolnej časti krku, čím vzniká hrvoľ - struma. Z lekárskeho hľadiska však hrvoľ znamená iba zväčšenie štítnej žľazy, bez ohľadu na množstvo produkovaných hormónov. Struma s normálnou funkciou sa označuje ako netoxická.

Struma, ktorá vzniká v období rastu a dospievania (ako následok zvýšenej potreby hormónov), je takmer vždy zväčšená rovnomerne ­- ide o tzv. juvenilnú strumu. Táto "obyčajná" struma sa lieči podávaním malých dávok jódu. Liečebné výsledky sú uspokojivé.

Ako vzniká struma

Príčinou vzniku hrvoľa je predovšetkým nedostatok jódu v ľudskom organizme. Na našom území sa jód v zemi, vo vode, a tým aj v potrave živočíšneho či rastlinného pôvodu, vyskytuje v malom množstve. To by mohlo spôsobovať zdravotné problémy u obyvateľstva, preto sa jód pridáva do jedlej soli, aj do dojčenskej stravy. Ak prijímame soľ v normálnom množstve, nie sme ohrození nedostatkom jódu.

Ďalším dôležitým faktorom pri vzniku strumy sú strumigénne látky v potrave, najmä tiokyanáty. Potraviny, ktoré tieto látky obsahujú, sú najmä kapusta a kel, kaleráb, karfiol a viaceré krmoviny (napr. kvaka). Strumigénne sú tiež dusičnany, jodičnany, sulfonamidy, niektoré pesticídy a insekticídy.

Ak máte zdravú štítnu žľazu, pokojne jedzte kapustovú zeleninu aj niekoľkokrát do týždňa. Pri ochorení štítnej žľazy a liečbe, však jedzte túto zeleninu v dennej dávke najviac do 100 g, a jedzte ju varenú. Kapusta, brokolica, kaleráb alebo sója, sú v skutočnosti zdraviu prospešné, preto môžete tieto potraviny bez obáv jesť.

Problémy, ktoré prináša struma

Hrvoľ je vždy výsledkom trvalejšieho nedostatku hormónov štítnej žľazy. V niektorých prípadoch preto nestačí, ak upravíme narušený pohyb jódu v organizme - človek bude aj tak chradnúť, až nakoniec ochorie. Aj z tohto dôvodu musíme každú strumu pokladať za možný základ pre vznik zvýšenej, či zníženej funkcie štítnej žľazy.

Väčšina strúm nespôsobuje zdravotné ťažkosti, môžeme ich teda považovať len za menšiu, či väčšiu "kozmetickú chybu". Štítna žľaza totiž len zriedkakedy rastie dovnútra hrudníka. No vtedy už spôsobuje veľké zdravotné ťažkosti - chorého tlačí, čo mu spôsobuje dýchacie problémy (vyplývajú z tlaku na priedušnicu), alebo problémy s prehĺtaním (pri tlaku na pažerák). Operačne sa riešia len netoxické strumy, alebo uzlové strumy s väčším kozmetickým dosahom.

Tyreotoxikóza - Basedowova choroba

Tyreotoxikóza je chorobné zväčšenie štítnej žľazy z nadprodukcie tyroxínu a trijódtyronínu. Takáto struma rastie pomaly. Rýchly rast je vždy podozrivý z nádoru. Pri rovnomernom zväčšení ide o difúznu toxickú strumu, pri ktorej sa zvyčajne "vypučia" oči - tomuto druhu tyreotoxikózy hovoríme Basedowova choroba.

Basedowova choroba sa prejaví vysunutím očnej gule z očnice (exoftalmus). Rozšíri sa očná štrbina, a oči pôsobia dojmom vystrašenej tváre. Zároveň sú nadmerne lesklé (ako pri horúčke). Ojedinelé zmeny na očiach môžu spôsobiť až stratu zraku.

Typické príznaky Basedowovej choroby:

• pocit tepla, potenie; vlhká a teplá koža,
• zrýchlený pulz (s pocitom búšenia srdca),
• chudnutie (napriek dobrej chuti do jedla),
• celková telesná slabosť,
• dýchavica pri námahe,
• trasľavosť rúk,
• poruchy spánku,
• nervozita,
• sklon k hnačkám,
• vypadávanie vlasov.

(Málokedy sa však všetky príznaky objavia naraz).

Pacienti s Basedowovou chorobou sú väčšinou úzkostliví, ustrašení a nepokojní, robia priveľa zbytočných pohybov, nezrozumiteľne rozprávajú. Najčastejšími komplikáciami tyreotoxikózy sú srdcové poruchy, ktoré vyúsťujú až do srdcovej nedostatočnosti. Ojedinele môže nastať obávaná tyreotoxická kríza, ktorá sa ešte aj dnes môže skončiť smrťou.

Celkovo však môžeme povedať, že tyreotoxikóza je vyliečiteľná choroba. Podávajú sa ňu lieky brzdiace tvorbu hormónov štítnej žľazy. Pri liečbe je kľúčová úzka spolupráca chorého s lekárom - endokrinológom.

Príčiny tyreotoxikózy

Nie sú celkom známe. Výskyt tyreotoxikózy vrcholí medzi 20. - 40. rokom, potom klesá, a po 70. roku života je zriedkavý. V pokročilejšom veku ide skôr o toxické uzlové strumy, ktorých prítomnosť odhalia až moderné laboratórne vyšetrenia. Práve tieto prípady sú ale nebezpečné kvôli ohrozeniu srdca, ktoré je už aj tak oslabené vekom.

Priamym vyvolávajúcim faktorom tyreotoxikózy býva duševná záťaž, infekčné choroby, alebo hormonálna nevyrovnanosť v puberte, pri dojčení, v tehotenstve, či v prechode. Nadmerné množstvo hormónov nehospodárne zvyšuje látkovú premenu v celom tele, čo je na škodu celého organizmu, ktorý tak prichádza o veľa nevyužiteľnej energie, najmä o teplo. V niektorých prípadoch nie je možné zistiť vonkajší, ani vnútorný podnet.

Tyreotoxikóza a tehotenstvo

Ľahké a stredne ťažké tyreotoxikózy sa tehotenstvom zmierňujú, takže neohrozujú matku, ani dieťa. Obvykle nevyžadujú medikamentóznu liečbu. Ťažké formy sa môžu u tehotných žien ešte zhoršiť, pričom účelnejšia je liečba tabletkami. V špecifických prípadoch sa odporúča operácia, alebo prerušenie tehotenstva.

Praktické rady pri zvýšenej funkcii štítnej žľazy:

• nejesť kyslú kapustu,
• jesť veľa mrkvy, jabĺk a zeleniny,
• soliť len jodidovanou soľou,
• vyhýbať sa nadmernej únave,
• dopriať si jesennú dovolenku pri mori,
• nosiť jantárový náhrdelník.

Hypotyreóza - kretenizmus, myxedém

Hypotyreóza znamená zníženú funkciu štítnej žľazy. Prejavuje sa v závislosti od toho, či porucha vznikla v detstve, alebo až v dospelosti. Z nedostatku hormónov štítnej žľazy sa v detstve vyvinie kretenizmus, v dospelom veku myxedém.

Deti a kretenizmus

Hlavným príznakom kretenizmu je ťažká porucha telesného a duševného vývoja, pričom ochorenie sa začína hneď po narodení. Kretenizmus sa vyskytuje najmä v oblastiach endemickej strumy, keď v niektorej generácii matka so strumou porodí kreténske dieťa. Také dieťa je nápadne pokojné, má suchú, akoby stareckú pokožku, hrubý hlas a trpí zápchou. Z úst mu vyčnieva zväčšený jazyk, a skoro vždy má pupkovú prietrž.

Dospelí a kretenizmus

Dospelí mávajú malú, až trpasličiu postavu, s určitou disproporciou medzi dlhým trupom a krátkymi končatinami. Koža je suchá, drsná, vráskavá, chladná a žltkavo sfarbená. Vlasy sú tvrdé, až štetinovité. Na guľatej hlave je nízke čelo, sedlovito vpadnutý koreň nosa a úzke očné štrbiny.

Duševná schopnosť je vždy znížená (od debility, až po ťažkú idiotiu). Pohlavný vývoj je oneskorený a nedostatočný, pričom postihnutí bývajú aj hluchonemí.

Včasné rozpoznanie choroby je mimoriadne dôležité, keďže plne vyvinutý kretenizmus sa už nedá liečbou upraviť. Chýbajúce hormóny sa podávajú trvalo - po celý život.

Ak sa nedostatok hormónov prejaví až v dospelosti, vzniká chorobný obraz, ktorého hlavným príznakom je tuhý opuch (myxedém). Myxedém alebo hypotyreóza u dospelých sa funkčne i svojím chorobným obrazom prejavuje ako opak tyreotoxikózy. Aj v tomto prípade býva príčina často nejasná, no zrejme plynie z vrodenej menejcennosti štítnej žľazy.

Príznaky kretenizmu - myxedém

Choroba sa začína bezvýznamnými ťažkosťami, napr. únavou, malátnosťou, neurčitými bolesťami, najmä hlavy a kĺbov. Neskôr pribudne zimomravosť, zápcha, pokles sexuálneho cítenia (libida), poruchy menštruácie a zmena povahy. Chorí sú apatickí, ospanliví, celkovo spomalení, mávajú poruchy pamäti.

Na celom tele vzniká opuch (myxedém), ktorý je tuhý. Pri zatlačení prstom na kožu, neostáva na nej jamka (ako pri ostatných opuchoch).

Najvýraznejší je opuch okolo očí, v nadkľúčnych jamkách, na predlaktiach a predkoleniach. Chorobu sprevádza zvýšená telesná hmotnosť a charakteristický hrubý hlas. Nepoklesne chuť do jedenia, ani svalový výkon, pribudnú však srdcovo-cievne poruchy, poruchy trávenia (zápcha) a chudokrvnosť.

Prognóza

Chorých najviac ohrozuje artérioskleróza. Bez liečby sa myxedém končí zlyhaním srdca - obvykle pri záťaži organizmu, alebo v dôsledku inej, možno aj "náhodnej" choroby. V konečnom štádiu dochádza k myxedémovej kóme.

Zápal štítnej žľazy - strumitis, thyreoditis

Ide o zápalové stavy štítnej žľazy pri infekčných ochoreniach. Môžu byť:

1. Akútne - hnisavé; hrozí preniknutie do priedušnice, alebo medzihrudia.
2. Hnisavé - silná bolesť (až k ušiam), ktorá sa zväčšuje pri prehĺtaní; horúčka, opuchnutá štítna žľaza.

Je možné, že chorý sa vylieči po niekoľkých týždňoch. V krajnom prípade je však nevyhnutná operácia.

Rakovina štítnej žľazy - malígna struma

Nie je to časté zhubné ochorenie, ale treba naň myslieť pri ojedinelom a bolestivom uzle štítnej žľazy, keď bolesť vyžaruje pozdĺž šije do ucha, alebo do záhlavia. Presnú diagnózu určí histologické vyšetrenie podozrivého tkaniva, lebo bolesť v štítnej žľaze je spôsobená zápalom (tyreoiditída).

Včasnou operáciou rakoviny štítnej žľazy možno dosiahnuť úplné uzdravenie. Pri pokročilých štádiách choroby prinášajú operácia a dodatočné podanie vyšších dávok rádioaktívneho jódu (alebo röntgenového ožiarenia) pomerne dobrý výsledok.

Rádiojód má výhodu v tom, že sa hromadí v každom činnom tkanive štítnej žľazy, teda i v druhotných, vzdialených nádorových ložiskách (metastázach), avšak iba vtedy, ak si zachovali schopnosť ukladať jód.

Choroby prištítnych žliaz

Tetánia

Prejavuje sa záchvatmi svalových kŕčov, ktoré môžu mať rôzne príčiny. Tetánia postihuje hlavne neurotikov, pričom ide o dôsledok funkčnej poruchy dýchania, a to aj pri normálnom stave hormónov v organizme.

Pri zníženej funkcii prištítnych žliaz je tetánia základným príznakom choroby. Pokles krvného vápnika zvyšuje nervovosvalovú dráždivosť, čo vyústi do náhleho záchvatu kŕčov vo svaloch rúk, či nôh.

U niektorých tetanikov sa záchvat prejaví kŕčmi lícneho svalstva, s povytiahnutím ústneho kútika. Záchvaty prichádzajú po telesnom, či duševnom podnete, ale niekedy aj samovoľne.

Zdĺhavá forma tetánie sa prejavuje:

• únavou,
• bolesťami hlavy,
• zvracaním (aj z prázdneho žalúdka),
• kŕčmi v bruchu,
• vypadávaním vlasov, lámavosťou nechtov.

Záchvat tetánie ustúpi po vnútrožilovom podaní roztoku vápnika. Pri trvalej liečbe sa podáva chýbajúci parathormón (žiaľ, po čase organizmus získava voči hormónu odolnosť). Liečba spočíva aj v diéte bohatej na vápnik, a chudobnej na fosfor. Najlepšou voľbou je vitamín D₂, alebo lieky, ktoré sa svojím účinkom najviac približujú pôvodnému parathormónu.

Hyperparatyreóza - Recklinghausenova kostná choroba

Chorobu spôsobuje nadmerná produkcia parathormónu. Recklinghausenova kostná choroba je dôsledkom nezhubného nádoru prištítnych žliaz. Veľké množstvo parathormónu v tele spôsobuje nadmerné vylučovanie fosforu (močom) a vyplavovanie vápnika z kostí, čo vážne postihuje kosti. Súčasne rastie nielen hladina vápnika v krvi, ale ohrozené sú aj obličky, kde sa môžu vytvárať močové kamienky. Ochorenie je, našťastie, pomerne zriedkavé.

Príznaky

Recklinghausenova kostná choroba sa vyvíja pomaly (aj niekoľko rokov), sprevádza ju bolesť v krížoch, chrbtici i dlhých kostiach.

Na prvý pohľad vyzerá ako reumatizmus. Následkom mäknutia kostí vznikajú rôzne kostné znetvoreniny a zlomeniny; dochádza k rednutiu kostí. Hodnota vápnika v krvi stúpa, hladina fosforu však klesá. Zmeny sa objavia aj na obličkách a v tráviacom trakte.

Ak kostné deformácie a zlomeniny dosiahnu isté štádium, chorý môže byť nakoniec imobilný a pripútaný na lôžko. Liečba spočíva v chirurgickom odstránení nádoru, alebo 2 - 3 prištítnych teliesok.

Zdroje:

Josef Suchý: Lidové léčitelství aneb návrat k přírodě

Kolektív autorov - Zdravoveda - Doc. MUDr. Miroslav Janotka, CSc.

Sféra - časopis o prírodnom lekárstve - rozhovor s MUDr. Danou Hauerovou

zdroj: https://www.slovenskypacient.sk/stitna-zlaza-maly-organ-velke-problemy/